Významné osobnosti
Kysucký Lieskovec je hrdý na ľudí, ktorí svojou prácou, životnými postojmi či umeleckým a duchovným pôsobením zanechali v našej obci nezmazateľnú stopu. Táto sekcia je venovaná osobnostiam, ktoré reprezentovali našu obec a svojím úsilím prispeli k jej rozvoju.
Vladimír Jankovský
(narodil sa v r.1933 v Kysuckom Lieskovci) - pedagóg, vedec a vynálezca. V roku 1958 ukončil štúdium na Elektrotechnickej fakulte Vysokej školy dopravnej v Prahe. Pracoval na rôznych pozíciách v rámci Československej dopravy (ČSD). Od roku 1961 pôsobil na VŠDS Žilina, od r. 1983 ako vysokoškolský profesor a DrSc.. V rokoch 1980-1990 bol prodekanom Strojníckej a elektrotechnickej fakulty. Na VŠDS Žilina vedecky pracoval v oblasti zvyšovania kvality, spoľahlivosti a diagnostiky elektrických trakčných strojov a hnacích vozidiel. V rámci riešenia výskumných úloh spolupracoval a aplikoval výsledky riešenia vo VUZ Praha, ČSD-ŽOS Vrútky, MEZ Vsetín, SEP Bratislava, Škoda Plzeň. Je autorom mnohých vedeckých a odborných príspevkov v domácich a zahraničných publikáciách a časopisoch. Je tiež autorom učebnice a učebných textov pre vysokoškolských študentov. Prednášal na mnohých vedecko-odborných konferenciách a seminároch doma i vzahraničí. Využitím vlastných vynálezov ako prvý na Slovensku uskutočnil merania tepelného namáhania a miery preťažiteľnosti VVN transformátorov a trakčných vozidlových transformátorov počas ich prevádzky
Ján Pagáč
Ján Pagáč sa narodil 7. augusta 1931 v Kysuckom Lieskovci v maloroľníckej rodine. V roku 1963 ukončil Vyššiu pedagogickú školu v Bratislave a v roku 1970 Vysokú školu poľnohospodársku - agronomickú fakultu v Nitre. Počas svojej profesionálnej pedagogickej praxe pôsobil na viacerých školách. Začal ako učiteľ na Základnej deväťročnej škole v Novej Bystrici, no pôsobil aj v Ochodnici, kde sa nakoniec stal aj riaditeľom. Jeho zásluhou sa vybudovali odborné učebne a športový areál okolo školy. Postupom času pôsobil na odbore školstva v Čadci, kde vykonával funkciu školského inšpektora. Pracoval aj v rezorte Ministerstva kultúry Československej socialistickej republiky. Do roku 1992 vykonával funkciu riaditeľa Správy národného parku Mala Fatra v Gbeľanoch. Tu sa zaslúžil o vznik Školy ochrany prírody – jedinej na Slovensku a bol aj zakladateľom medzinárodnej výstavy Ekoplagát. Aktívne pracoval vo viacerých združeniach, ktoré sa zaoberali ochranou prírody. V júni 2011 získal cenu ministra životného prostredia SR za celoživotný prínos v oblasti ochrany prírody.
Ján Rajtek
Ján Rajtek (* 1955) pochádza z Kysuckého Lieskovca. Jeho tvorba je naozaj pestrá. Je autorom desiatok diel - napríklad drevenej plastiky Panny Márie vo Vychylovke a v Kysuckom Lieskovci či plastiky Fatimskej Panny Márie umiestnenej v Trenčíne. Mnohé jeho práce boli ocenené v súťažiach i na rozličných výstavách.
Po štúdiách na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave Ján Rajtek diaľkovo navštevoval Pedagogickú fakultu UK v Banskej Bystrici. Pracovať začal ako reštaurátor kultúrnych pamiatok (napríklad gotický oltár v Banskej Bystrici), ale stopy zrelého výtvarného rukopisu zanechal i v Banskej Štiavnici, Levoči, Javorine, Radoli a na iných miestach. Veľa času venoval samostatnej maliarskej tvorbe. Okrem prác so svetskou tematikou namaľoval oltárny obraz Sedembolestnej Panny Márie (v Dunajove), ako aj obrazy Vzkriesenie a Zmŕtvychvstanie, ktoré s úspechom predstavil na výstave v Humennom. V súčasnosti sa venuje drevorezbe. Niektorí známi umelci oceňujú Rajtekovu tvorivosť a tvrdia, že viaceré jeho diela originalitou a dokonalosťou predstihujú dobu. V Jubilejnom roku 2000 posvätil kardinál Ján Chryzostom Korec v dedinke Lodno Kostol sv. Petra a sv. Pavla - jeden z mnohých nových kostolov postavených na Kysuciach. V jeho vnútornom priestore sú v bočných výklenkoch umiestnené sochy patrónov kostola. Steny lemujú výjavy krížovej cesty. Reliéfy svätcov i zastavenia krížovej cesty sú majstrovským dielom Jána Rajteka. Tvorca o projekte povedal: „Dostal som možnosť vytvoriť toto dielo, lebo som naň na rozdiel od ostatných záujemcov navrhol drevo ako živý, prírodný materiál.” Nebolo to, samozrejme, bez problémov, no pomohla mu - ako sa to už neraz v živote stáva - náhoda: „Zháňal som lipové drevo. Márne. Už som sa pomaly vzdával, keď jedného dňa prišiel za mnou sused a povedal mi, že má na dvore lipiny dosť a je vraj už šesťročná. Mal ju prikrytú, lebo zlodeji vraj vyňuchajú všetko na svete...”
A tak sa Jánovi Rajtekovi podarilo krížovú cestu do posvätenia kostola dokončiť. Tento vydarený výtvor ľudských rúk a umu si môže pozrieť každý návštevník kostola v Lodne.
Ján Rajtek v súčasnosti pôsobí na Základnej umeleckej škole v Kysuckom Novom Meste. Deti, ktorým sa v pedagogickej práci venuje, posielajú svoje obrázky nórskej humanitnej spoločnosti PÁ-EGNE-BEN-ON-OWN-FEET (Na vlastných nohách), ktorá ich prostredníctvom kalendárov distribuuje do celého sveta.
Bohumíra Školníková
Rehoľná sestra Bohumíra, vlastným menom Rozália Školníková, sa narodila 23. septembra 1917 v obci Kysucký Lieskovec ako najstaršia z piatich detí. Navštevovala štátnu školu a neskôr pokračovala v štúdiu na cirkevnom gymnáziu. V roku 1932 dozrelo v mladej Rozálii rozhodnutie stať sa rehoľníčkou. V auguste toho istého roku nastúpila na štúdium a prípravu do kláštora v obci Stockerau neďaleko Viedne, kde strávila dva a pol roka. Po návrate na Slovensko, do novootvoreného kláštora v Spišskom Štiavniku, nasledovalo obdobie formácie, postulátu a noviciátu, po ktorom v júli 1938 pristúpila ku skladaniu prvých sľubov. Rozália Školníková prijala rehoľné meno sestra Bohumíra. Neskôr sa rozhodla doplniť si vzdelanie, a tak nastúpila na pedagogické štúdium v Nitre, ktoré však kvôli rehoľným povinnostiam nedokončila. Po roku sa do školy vrátila, no pedagogické zamerania vymenila za ošetrovateľstvo, ktorému sa túžila venovať už od mladosti, a nastúpila na zdravotnú školu v Bratislave. V roku 1943 sa zamestnala v nemocnici v Kežmarku, kde pracovala ako inštrumentárka na operačnej sále a neskôr aj ako hlavná sestra. Tu prežila aj obdobie SNP, koniec vojny a príchod ruských vojsk. Akcie komunistického režimu namierené proti katolíckej cirkvi sa rehoľných sestier pracujúcich v kežmarskej nemocnici dotkli až v roku 1959, keď boli násilne vysťahované a premiestnené do Slovenskej Ľupče. Práceschopné sestry sa dožadovali zamestnania, a tak sa aj sestre Bohumíre podarilo získať prácu v Českej charite, konkrétne v domove dôchodcov v obci Horní Vidim. V roku 1961 bola u sestry Bohumíry vykonaná domová prehliadka, po ktorej bola odvezená na výsluch a vyšetrovanie do Košíc, kde sa v auguste konal aj súdny proces s viacerými rehoľnými sestrami a kňazmi. Sestra Bohumíra bola obvinená z napomáhania protištátnej činnosti a založenia tajnej rehole. Odsúdili ju na sedem rokov väzenia. Na slobodu bola prepustená na základe amnestie dňa 9. mája 1962. Následne sa vrátila do Čiech, kde najskôr pracovala v detskom domove v obci Brtníky v Děčínskom okrese a neskôr v domove dôchodcov v obci Jindřichovice pod Smrkem v Libereckom okrese. V roku 1969 sa stala regionálnou predstavenou.
Anna Švábiková, rod. Pijaková (*1929 – †2016)
Narodila sa 17. októbra 1929 v Ochodnici. Po absolvovaní stredoškolských štúdií pôsobil ako učiteľka a inšpektorka materskej školy v Igrame v Senci. Roku 1951 sa vrátila na Kysuce a 36 rokov učila na ZŠ v Kysuckom Lieskovci. Odborné vzdelanie si doplnila štúdiom na PF UK v Bratislave. Popri troch vlastných dcérach vychovala tri adoptívne deti. Účinkovala ako ochotnícka herečka (ceny za herecký výkon) a režírovala desiatky divadelných predstavení pre deti a dospelých. Viac než 30 rokov spievala a viedla folklórne skupiny detí a dospelých. Absolvovala s nimi množstvo vystúpení doma a v zahraničí. Spracovala a naštudovala scenáre kysuckých ľudových zvykov (Starodávna svadba), zozbierala a spísala ľudové zvyky, príslovia a porekadlá a najstaršie kysucké piesne regiónu, 45 rokov písala obecnú kroniku, pri rozličných príležitostiach zorganizovala a viedla stovky kultúrnych a spoločenských podujatí, 30 rokov aktívne pracovala v ženských organizáciách a ako členka Zboru pre občianske záležitosti pri MNV v Kysuckom Lieskovci pripravila 300 rozlúčok so zosnulými občanmi. Je autorkou dvojdielnej autobiografickej prózy Zrnko a víchor, v ktorej uverejnila kysucké zvyky, príslovia, porekadlá a rozprávky a opísala a porovnala minulý a súčasný život na Kysuciach. Za svoju prácu získala mnoho vyznamenaní a cien.
V roku 1987 prevzala na Pražskom hrade vyznamenanie Babička roka a je držiteľkou čestného titulu Kysuckej nadácie Bratislava Osobnosť Kysúc 2003.
Obec Kysucký Lieskovec dňa 22.7.2017 udelila Anne Švábikovej „In memoriam“ Cenu Obce Kysucký Lieskovec za dlhoročnú aktívnu činnosť vo vzdelávaní, v oblasti kultúry, za zachovanie ľudových tradícií a šírenie dobrého mena obce.
Anton Kopásek
Dlhoročný dekan, ktorý v našej obci pôsobil a výrazne ovplyvnil náboženský a komunitný život. Jeho práca a prínos pre farnosť sú v pamäti obyvateľov dodnes uchované ako vzor obetavosti a viery.
Ďalšie osobnosti
Obec tvoria jej obyvatelia. Okrem významných cirkevných hodnostárov hľadáme aj ďalšie osobnosti z oblasti:
Vladimír Jankovský
(narodil sa v r.1933 v Kysuckom Lieskovci) - pedagóg, vedec a vynálezca. V roku 1958 ukončil štúdium na Elektrotechnickej fakulte Vysokej školy dopravnej v Prahe. Pracoval na rôznych pozíciách v rámci Československej dopravy (ČSD). Od roku 1961 pôsobil na VŠDS Žilina, od r. 1983 ako vysokoškolský profesor a DrSc.. V rokoch 1980-1990 bol prodekanom Strojníckej a elektrotechnickej fakulty. Na VŠDS Žilina vedecky pracoval v oblasti zvyšovania kvality, spoľahlivosti a diagnostiky elektrických trakčných strojov a hnacích vozidiel. V rámci riešenia výskumných úloh spolupracoval a aplikoval výsledky riešenia vo VUZ Praha, ČSD-ŽOS Vrútky, MEZ Vsetín, SEP Bratislava, Škoda Plzeň. Je autorom mnohých vedeckých a odborných príspevkov v domácich a zahraničných publikáciách a časopisoch. Je tiež autorom učebnice a učebných textov pre vysokoškolských študentov. Prednášal na mnohých vedecko-odborných konferenciách a seminároch doma i vzahraničí. Využitím vlastných vynálezov ako prvý na Slovensku uskutočnil merania tepelného namáhania a miery preťažiteľnosti VVN transformátorov a trakčných vozidlových transformátorov počas ich prevádzky
Ján Pagáč
Ján Pagáč sa narodil 7. augusta 1931 v Kysuckom Lieskovci v maloroľníckej rodine. V roku 1963 ukončil Vyššiu pedagogickú školu v Bratislave a v roku 1970 Vysokú školu poľnohospodársku - agronomickú fakultu v Nitre. Počas svojej profesionálnej pedagogickej praxe pôsobil na viacerých školách. Začal ako učiteľ na Základnej deväťročnej škole v Novej Bystrici, no pôsobil aj v Ochodnici, kde sa nakoniec stal aj riaditeľom. Jeho zásluhou sa vybudovali odborné učebne a športový areál okolo školy. Postupom času pôsobil na odbore školstva v Čadci, kde vykonával funkciu školského inšpektora. Pracoval aj v rezorte Ministerstva kultúry Československej socialistickej republiky. Do roku 1992 vykonával funkciu riaditeľa Správy národného parku Mala Fatra v Gbeľanoch. Tu sa zaslúžil o vznik Školy ochrany prírody – jedinej na Slovensku a bol aj zakladateľom medzinárodnej výstavy Ekoplagát. Aktívne pracoval vo viacerých združeniach, ktoré sa zaoberali ochranou prírody. V júni 2011 získal cenu ministra životného prostredia SR za celoživotný prínos v oblasti ochrany prírody.
Ján Rajtek
Ján Rajtek (* 1955) pochádza z Kysuckého Lieskovca. Jeho tvorba je naozaj pestrá. Je autorom desiatok diel - napríklad drevenej plastiky Panny Márie vo Vychylovke a v Kysuckom Lieskovci či plastiky Fatimskej Panny Márie umiestnenej v Trenčíne. Mnohé jeho práce boli ocenené v súťažiach i na rozličných výstavách.
Po štúdiách na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave Ján Rajtek diaľkovo navštevoval Pedagogickú fakultu UK v Banskej Bystrici. Pracovať začal ako reštaurátor kultúrnych pamiatok (napríklad gotický oltár v Banskej Bystrici), ale stopy zrelého výtvarného rukopisu zanechal i v Banskej Štiavnici, Levoči, Javorine, Radoli a na iných miestach. Veľa času venoval samostatnej maliarskej tvorbe. Okrem prác so svetskou tematikou namaľoval oltárny obraz Sedembolestnej Panny Márie (v Dunajove), ako aj obrazy Vzkriesenie a Zmŕtvychvstanie, ktoré s úspechom predstavil na výstave v Humennom. V súčasnosti sa venuje drevorezbe. Niektorí známi umelci oceňujú Rajtekovu tvorivosť a tvrdia, že viaceré jeho diela originalitou a dokonalosťou predstihujú dobu. V Jubilejnom roku 2000 posvätil kardinál Ján Chryzostom Korec v dedinke Lodno Kostol sv. Petra a sv. Pavla - jeden z mnohých nových kostolov postavených na Kysuciach. V jeho vnútornom priestore sú v bočných výklenkoch umiestnené sochy patrónov kostola. Steny lemujú výjavy krížovej cesty. Reliéfy svätcov i zastavenia krížovej cesty sú majstrovským dielom Jána Rajteka. Tvorca o projekte povedal: „Dostal som možnosť vytvoriť toto dielo, lebo som naň na rozdiel od ostatných záujemcov navrhol drevo ako živý, prírodný materiál.” Nebolo to, samozrejme, bez problémov, no pomohla mu - ako sa to už neraz v živote stáva - náhoda: „Zháňal som lipové drevo. Márne. Už som sa pomaly vzdával, keď jedného dňa prišiel za mnou sused a povedal mi, že má na dvore lipiny dosť a je vraj už šesťročná. Mal ju prikrytú, lebo zlodeji vraj vyňuchajú všetko na svete...”
A tak sa Jánovi Rajtekovi podarilo krížovú cestu do posvätenia kostola dokončiť. Tento vydarený výtvor ľudských rúk a umu si môže pozrieť každý návštevník kostola v Lodne.
Ján Rajtek v súčasnosti pôsobí na Základnej umeleckej škole v Kysuckom Novom Meste. Deti, ktorým sa v pedagogickej práci venuje, posielajú svoje obrázky nórskej humanitnej spoločnosti PÁ-EGNE-BEN-ON-OWN-FEET (Na vlastných nohách), ktorá ich prostredníctvom kalendárov distribuuje do celého sveta.
Bohumíra Školníková
Rehoľná sestra Bohumíra, vlastným menom Rozália Školníková, sa narodila 23. septembra 1917 v obci Kysucký Lieskovec ako najstaršia z piatich detí. Navštevovala štátnu školu a neskôr pokračovala v štúdiu na cirkevnom gymnáziu. V roku 1932 dozrelo v mladej Rozálii rozhodnutie stať sa rehoľníčkou. V auguste toho istého roku nastúpila na štúdium a prípravu do kláštora v obci Stockerau neďaleko Viedne, kde strávila dva a pol roka. Po návrate na Slovensko, do novootvoreného kláštora v Spišskom Štiavniku, nasledovalo obdobie formácie, postulátu a noviciátu, po ktorom v júli 1938 pristúpila ku skladaniu prvých sľubov. Rozália Školníková prijala rehoľné meno sestra Bohumíra. Neskôr sa rozhodla doplniť si vzdelanie, a tak nastúpila na pedagogické štúdium v Nitre, ktoré však kvôli rehoľným povinnostiam nedokončila. Po roku sa do školy vrátila, no pedagogické zamerania vymenila za ošetrovateľstvo, ktorému sa túžila venovať už od mladosti, a nastúpila na zdravotnú školu v Bratislave. V roku 1943 sa zamestnala v nemocnici v Kežmarku, kde pracovala ako inštrumentárka na operačnej sále a neskôr aj ako hlavná sestra. Tu prežila aj obdobie SNP, koniec vojny a príchod ruských vojsk. Akcie komunistického režimu namierené proti katolíckej cirkvi sa rehoľných sestier pracujúcich v kežmarskej nemocnici dotkli až v roku 1959, keď boli násilne vysťahované a premiestnené do Slovenskej Ľupče. Práceschopné sestry sa dožadovali zamestnania, a tak sa aj sestre Bohumíre podarilo získať prácu v Českej charite, konkrétne v domove dôchodcov v obci Horní Vidim. V roku 1961 bola u sestry Bohumíry vykonaná domová prehliadka, po ktorej bola odvezená na výsluch a vyšetrovanie do Košíc, kde sa v auguste konal aj súdny proces s viacerými rehoľnými sestrami a kňazmi. Sestra Bohumíra bola obvinená z napomáhania protištátnej činnosti a založenia tajnej rehole. Odsúdili ju na sedem rokov väzenia. Na slobodu bola prepustená na základe amnestie dňa 9. mája 1962. Následne sa vrátila do Čiech, kde najskôr pracovala v detskom domove v obci Brtníky v Děčínskom okrese a neskôr v domove dôchodcov v obci Jindřichovice pod Smrkem v Libereckom okrese. V roku 1969 sa stala regionálnou predstavenou.
Anna Švábiková, rod. Pijaková (*1929 – †2016)
Narodila sa 17. októbra 1929 v Ochodnici. Po absolvovaní stredoškolských štúdií pôsobil ako učiteľka a inšpektorka materskej školy v Igrame v Senci. Roku 1951 sa vrátila na Kysuce a 36 rokov učila na ZŠ v Kysuckom Lieskovci. Odborné vzdelanie si doplnila štúdiom na PF UK v Bratislave. Popri troch vlastných dcérach vychovala tri adoptívne deti. Účinkovala ako ochotnícka herečka (ceny za herecký výkon) a režírovala desiatky divadelných predstavení pre deti a dospelých. Viac než 30 rokov spievala a viedla folklórne skupiny detí a dospelých. Absolvovala s nimi množstvo vystúpení doma a v zahraničí. Spracovala a naštudovala scenáre kysuckých ľudových zvykov (Starodávna svadba), zozbierala a spísala ľudové zvyky, príslovia a porekadlá a najstaršie kysucké piesne regiónu, 45 rokov písala obecnú kroniku, pri rozličných príležitostiach zorganizovala a viedla stovky kultúrnych a spoločenských podujatí, 30 rokov aktívne pracovala v ženských organizáciách a ako členka Zboru pre občianske záležitosti pri MNV v Kysuckom Lieskovci pripravila 300 rozlúčok so zosnulými občanmi. Je autorkou dvojdielnej autobiografickej prózy Zrnko a víchor, v ktorej uverejnila kysucké zvyky, príslovia, porekadlá a rozprávky a opísala a porovnala minulý a súčasný život na Kysuciach. Za svoju prácu získala mnoho vyznamenaní a cien.
V roku 1987 prevzala na Pražskom hrade vyznamenanie Babička roka a je držiteľkou čestného titulu Kysuckej nadácie Bratislava Osobnosť Kysúc 2003.
Obec Kysucký Lieskovec dňa 22.7.2017 udelila Anne Švábikovej „In memoriam“ Cenu Obce Kysucký Lieskovec za dlhoročnú aktívnu činnosť vo vzdelávaní, v oblasti kultúry, za zachovanie ľudových tradícií a šírenie dobrého mena obce.
Anton Kopásek
Dlhoročný dekan, ktorý v našej obci pôsobil a výrazne ovplyvnil náboženský a komunitný život. Jeho práca a prínos pre farnosť sú v pamäti obyvateľov dodnes uchované ako vzor obetavosti a viery.
Ďalšie osobnosti
Obec tvoria jej obyvatelia. Okrem významných cirkevných hodnostárov hľadáme aj ďalšie osobnosti z oblasti:
- Kultúry a umenia
- Športu a reprezentácie obce
- Vzdelávania a vedy
- Verejného a spoločenského života